reklama

Deň začínal nocou

Chladné pramienky pomaličky opúšťali pramienky vlasov, stekali dolu spánkami, aby si našli bohatšie koryto na hraniciach jamiek pohľadu. Zanechávali po sebe bystro mrazivú stopu. Do ich stupají sa sústredilo vedomie, ktoré opätovne zalapalo po dychu. Kŕčovito, ale rozhodne. Tvár sa chvejivo zdvihla, nechávajúc svoj verný odtlačok v rozblatenom zrkadle. Dvíhala sa vyššie, vyššie, až sa padajúce kvapky rozprskli ako fontány na lícach a zabrali tak miesto slzám, ktoré sa hriali pri svojich krboch za stovkami dverí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 

Pomaly sa zdvihla celá bytosť. Vystúpala z mäkkosti špinavého blata do jasného pohľadu vzpriameného bytia. Chladivého až mrazivého. Hodváb kvapiek sa zmenil na tŕne, ktoré s napriahnutou hrozbou bodali do každého pocitu. Prvé váhavé kroky a pohľad sa uprel na mäkké blato, ktoré v pomalých pramienkoch pretekalo medzi ušpinenými prstami, ktoré možno po prvýkrát zvierali vo svojom kruhu pevnú hrudu rozhodnutia. Chrbtica zapraskala ako si človek nachádzal svoju vztýčenú pohodu. Bez toho, aby oprel svoj pohľad o pevný bod blízko či ďaleko, vybral sa svojim smerom. Mapu kreslili obrázky prstov zanechávajúc tie najprapodivnejšie výjavy, ktoré pomaly brala pod svoj závoj noc a svojim hladom ich upokojovalo zabudnutie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Ruky doposiaľ prekrížené cez príbytok sklonu, opisovali v čírom vzduchu stále nové a nové polkruhy akoby chceli pochytať všetky kvapky tej jedinej a najdlhšej daždivej noci. Ruky a telo zapálili kríž, pochodeň, ktorú umlčal jagavý jasot stoviek hrdiel. Teraz bolo ticho. Melódia dychu nachádzala svoj rytmus v pulzoch duše vo svojom puku. Rozleteli sa tisíce dverí, svojim treskotom rozsypali črepiny miliónov vzdychov. Nezostalo nič. Len túžba. Pohľad. Myšlienka. Fantázia. Zostal celý svet. A čakal na svojho objaviteľa. So všetkými nádherami trblietavých chutí. Na svojich osadníkov, ktorí si prídu ulomiť z čerstvého bochníka sily a radosti. Naplavenej dažďom tej noci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Kvapky dažďa nadýchali pohľad svetlom. Ruky berú do dlaní blato a jemným pozdvihnutím z neho modelujú holubice. Nežným otočením teplých dlaní napoja hľadanie.

 Už nezložil telo. Nepoložil ho do mäkkého pohodlia ležiacej postavy omývanej rozmazaným jasotom čriepkov. Zostal stáť.

 Narodil sa človek.

Dušan Labuda

Dušan Labuda

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Otvorím oči. Žasnem. A v tej radosti sa chcem podeliť. O najneobyčajnejšiu nádheru najobyčajnejšieho sveta. Zoznam autorových rubrík:  Res publicaFotoHľadanie princípovĽudské mapySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu