reklama

Anatómia pocitu Teba

Jemne našľapujem kvapkami dní, vypĺňam okienka dotazníka všetkých nádychov a výdychov, ktoré mi ktosi predpísal na ozdravenie po bezbrehom šoku narodenia pred vekmi. Tie veky boli asi pridlhé, začínajú sa zlievať do jednej masy, ktorá sa už - už prikráda k okraju misy, aby sa nekontrolovane preliala cez okraj všednosti a svojho hostiteľa vysunula na okraj zubiacej sa priepasti, kde už s hladom čakajú Tí Veľkí a zvierajú v rukách nálepky. Cez okraj mojej vlastnej všednosti, na ktorej si popásam ducha a hľadám bodôčky, tie darujú svetlo a rozsvietia pohľad, aby ho naplnili jasným dôvodom pre slovo vyvážené odpoveďou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 

Tak si zvyčajne sadám, aby som naplnil svoje ruky prácou, aby som naplnili myseľ cieľom a vnútro pocitom vlastnej opodstatnenosti. Tak som si sadol aj vtedy, keď som pocitom prstov vyvolal predstavu duše z nekonečných nezmerných hĺbok iracionálna. Prišla. Nedovolil som jej zaklopať, stál som pri otvorených dverách a hlbokým úklonom som ju pozval do pohodlného kresla, ktoré čakalo na jej prítomnosť bez toho, aby očakávalo jej príchod.

 Usadili sme sa oproti sebe, nevideli sme jeden na druhého, len rytmické klopkanie končekov prstov dávalo tušiť, že obaja sme a sme na rovnako vnútorne vlastnej hladine. Prsty vyťukávali mnohé obrazce, matrice najbizarnejších tvarov, no v každom priesečníku skutočností sa otvorilo miesto pre dve myšlienky. Nikdy som nemal nutkanie zdvihnúť oči, vybrať sa a prejsť na druhý okraj toho nekonečného stola. Sedel som na svojom mieste s pevným vedomím, že na druhom konci sedí myšlienka, ktorá svojim citlivým prstokladom premkne viac, než všetci klavírni virtuózi sveta. Nech melódia začala akýmkoľvek akordom, o chvíľku sa rozoznel súzvučný chorál dvoch hlasov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Sedím tam doposiaľ. Sedím tam so svojím pevným vedomím, že nie zdvihnutý pohľad, ale zvuk kúskov myšlienky voľne opadávajúci z prstov a dlaní splodí tvar stále nového a nového domova, malej krabičky, ktorú si budem môcť schovať do náprsného vrecka a prechádzať s ňou čo i len kúskom dňa. Je tam. Ako pohladenie Prozreteľnosti, pred ktorou padám na kolená, no s jasnou tvárou bez zrniečok zvíreného prachu. Ďakujem. Ďakujem...

 Tak opatrne plním svoju misu. Poznám tajný chodník, ktorý vedie doprostred sveta bez priepastí. Bez Tých Veľkých. Bez nálepiek. Bez obludnej sivosti. Sveta s jedným stolom a dvoma kreslami. Ďakujem...

Dušan Labuda

Dušan Labuda

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Otvorím oči. Žasnem. A v tej radosti sa chcem podeliť. O najneobyčajnejšiu nádheru najobyčajnejšieho sveta. Zoznam autorových rubrík:  Res publicaFotoHľadanie princípovĽudské mapySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu